Toto je veľmi častá otázka a je dôležité, aby v každom prípade boli v zmluve uvedení všetci dospelí nájomníci, ktorí budú v byte bývať. Často sa stáva, hlavne pri nájmoch študentom, že sa uvedie do zmluvy len jeden, ten “hlavný hovorca”, ktorý zmluvu aj podpíše a platí aj nájomné, pričom sa mu ostatní na nájom skladajú, každý svojim dielom. Nie je to dobré riešenie a prenajímateľ na to príde vtedy, keď v byte nastane škoda (rozbité okno, poškodené dvere a pod.) a nemá ju kto zaplatiť. Hlavný nájomník, ktorý zmluvu podpisoval sa k tomu nemá, lebo on škodu nespôsobil a vinník sa k tomu taktiež nemá, lebo on predsa nemá podpísanú žiadnu zmluvu. Preto je dôležité, aby boli v nájomnej zmluve uvedení všetci dospelí nájomníci, ktorí budú “spoločne a nerozdielne zodpovedať za všetky vzniknuté škody, spôsobené nad rámec bežného opotrebenia nehnuteľnosti”.

Balkón je externý priestor bytu, ktorý vyčnieva von z budovy a teda ide o vysunutú konštrukciu. Je z troch strán ohraničený len zábradlím a teda nie je chránený pred nepriaznivým počasím. Lodžia je spravidla zapustená do budovy a je teda aspoň z dvoch strán chránená bočnými stenami. Sú aj lodžie, ktoré vyčnievajú von z budovy ako balkón, no ak majú bočné steny murované, ide o lodžiu. Takéto lodžie nájdeme hlavne na starších tehlových bytových domoch.

Družstevný byt je vo vlastníctve bytového družstva. Tzv. vlastník družstevného bytu, v tomto prípade Vy, máte k bytu len právo nájmu. Ako člen družstva máte členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve, k danému bytu. Pri predaji, resp. v tomto prípade pri prevode, sa predávajú tieto práva a povinnosti v bytovom družstve a nie samotný byt. Tak isto pri kúpe družstevného bytu, ste ešte nekúpili tento byt do osobného vlastníctva, ale stali ste sa len členom bytového družstva a máte k bytu užívacie právo. Družstevný byt nemôžete kúpiť cez hypotekárny úver. Ak ale družstevný byt, resp. členstvo v bytovom družstve kúpite, môžete požiadať bytové družstvo o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva a po vyplatení „anuity“, čo je zostatková hodnota bytu, nadobudnete byt do osobného vlastníctva. Anuita býva spravidla relatívne nízka a to do cca 1.000€.

Ide o obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Rozlišujeme dva druhy vecných bremien. Prvým je zriadenie vecného bremena v prospech nehnuteľnosti (bez ohľadu na jej vlastníka), ktoré pôsobí in rem. Ide napríklad o právo prechodu cez pozemok v prospech každodobého (akéhokoľvek) vlastníka susedného pozemku a to peši, alebo motorovým vozidlom, právo zriaďovať na pozemku rôzne siete a vstupovať na pozemok za účelom údržby týchto sietí a pod. Druhým je vecné bremeno v prospech konkrétnej osoby, ktoré pôsobí in personam (teda patrí konkrétnej osobe), napr. právo doživotného užívania nehnuteľnosti a pod. Toto vecné bremeno spravidla smrťou zaniká a nikto iný nemôže práva vyplývajúce z vecného bremena užívať.

Takéto označovanie bytov sa u nás (na Slovensku) veľmi často nepoužíva, skôr som sa s takýmto označením stretol u susedov v Českej republike.  Prvá číslovka označuje počet samostatných izieb, v tomto prípade 3 izby (spálňa, detská izba a obývacia izba). Za znamienkom + je označenie kuchyne. Ak je tam číslovka 1, ide o samostatnú kuchyňu, teda o oddelenú miestnosť. Ak je tam KK, ide o tzv. kuchynský kút a to je kuchyňa spojená s obývačkou. 

Je obvyklé, že cena bytu v pôvodnom stave je nižšia, ako cena bytu rovnakých parametrov (čo do rozlohy, lodžie a pod.) v tej istej lokalite po rekonštrukcii. Pôvodný, alebo dezolátny stav bytu však nemusí byť jednoznačnou nevýhodou. Často sa takýto byt predá oveľa rýchlejšie, ako podobný byt po kompletnej rekonštrukcii. Takýto byt si môže jeho nový majiteľ totiž zrekonštruovať presne podľa svojich predstáv a pokiaľ je aspoň trochu zručný, niektoré práce si môže v byte urobiť aj sám a tým ušetriť peniaze pri rekonštrukcii. V takýchto prípadoch sa samozrejme pozeráme aj na lokalitu a snažíme sa vyzdvihnúť jej prednosti, čo môže takýto byt zatraktívniť.